.

Príbehy zo strednej 6.KAPITOLA

31. července 2011 v 23:57 | Alex :) and Shizue |  Spoločné poviedky
Bitka číslo 2.

"Toushiro!" skríkla som. Otočil sa a pozrel sa na mňa. "Čo je Bibi?" opýtal sa zvedavo. "Ja len..... nooo...." trochu vystrašene som odsekávala slová ale keď som sa uvedomila boli sme už pred školou. "Musím ti niečo povedať." Povedala som a začervenala som sa. "Čo?" opýtal sa ma. "Len že už my lezie na nervy že ma všetci chránite akoby na mňa s každého rohu číhalo nejaké nebespečenstvo. Nemyslím konkrétne teba ale hlavne Rukiu, Orihime a ostatných. Napríklad keď kdekoľvek idem s tebou tak tam musia byť aj oni. Aj dneska tá bitka s béčkarmi vôbec sa ma netýkala a predsa sa


predo mňa postavili všetky tri!!!" Povedala som nahnevane a zúrila som, proste som to musela niekomu povedať. Aj keď Toushiro nebol ten najlepší nápad. Ale už som to v sebe dusila od začiatku roka. "Ja viem ale ty tu ešte veľmi nikoho nepoznáš tak preto sa boja o teba aby sa ti nič nestalo lebo večšinou to máme na svedomí mi." Povedal pokojne. Poriadne som sa čudovala čo my to hovorí ale dávalo to zmysel. "Prepáč že som si svoj hnev vyliala práve na tebe." Povedala som smutne. Trápilo ma že to schytal práve on lebo ho mám naozaj veľmi rada. A myslím že sa my aj slzy tlačili do očí. "To nevadí." Povedal pokojne a priložil my ruku na líce. Pozrela som sa na neho so smutným výrazom. Zrazu som cítila ako sa my slza kotúľa po líci. Pohladil ma a zároveň my ju utrel. Usmiala som sa na neho. "Ďakujem...... za všetko." Povedala som a znova som sa usmiala. Chytila som jeho ruku ktorú stále držal na mojom líci. Silno ma objal a potom sa na mňa tiež usmial. V noci som zase nemohla spať a myslela som na Toushira. Bola jasná noc. Postavila som sa s posteli, prešla som sa po izbe a sadla som si znova na parapetu okna. Pozrela som sa na ulicu ale nikto tam nebol. Tak trochu som čakala že ho znovu uvidím ale nič. Tak veľmi my chýba keď nie som s ním. Po chvíli som si išla znova ľahnúť do posteli. Stále som sa prehadzovala a nemohla som zaspať. Napriek tomu som ležala a až po dlhej chvíli som zaspala.
Ďalší deň v škole(1.deň po polročných prázdninách)
Deň prázdninin sme sa všetci zišli na pláži a poriadne oslavovali,chalani sa ožrali ako prasce a dievčatá sedeli na piesku a rozprávali sa o všetkom možnom a pritom im nohy zmáčala morská voda,bolo nám naozaj super ale prázdniny trvali iba jeden deň a zajtra sme zasa museli ísť do tej mučiarne....
Nemusela som sa báť že ma pri dverách zase zastaví Rukia s otázkami ktoré sa týkajú mňa a Toushira. Vošla som do triedy a bez slova som si sadla na miesto. Všetci boli výnimočne ticho inokedy ziapu tak až sa to ozýva na ulicu kde bývam ja a to už je čo povedať. "Čo sa deje prečo sú všetci tak ticho?" opýtala som sa Rukii. "Prečo si včera odišla s Toushirom?" opýtala sa ma potichu. "Tak o toto tu ide zase sa staráte do môjho súkromného života?" povedala som nahnevane. "Nie ale čo ti povedal keď si išla za ním a bez slova." Povedala zvedavo. Ja som sa na ňu udivene pozrela. Premýšľala som či jej to mám povedať alebo s toho budú zase všetci robiť vedu. "Noo.... povedal že mám ísť za ním nič viac tak som išla. Nemala som dôvod tam byť a pliesť sa do tej bitky." Povedala som pokojne. "Spravila si dobre že si odišla kto vie čo by bolo potom keby si tam ostala. A začali sa potom na teba dosť pýtať." Povedala Rukia a pozrela sa na Toushirove miesto ale nebol tam. "Aj keď je hrozný tupec a nemám ho veľmi v láske ako ostatných chalanov ale to bolo od neho milé že ťa zobral s tadeto preč. Asi tušil že to tu nevypadá najlepšie tak sa rozhodol že ťa odtiaľto zoberie niekam kde to neni nebezpečné." Usmiala sa a bola zase ticho ako ostatný. Takže aj on za mňa cíti zodpovednosť a ja som mu to včera vykričala. Bože teraz ma to mrzí ešte viac. Spomenula som na včerajšok.
Zrazu sa otvorili dvere a znova prišli béčkari. "Nazdar tupci!" povedala tentoraz Harribel a zasmiala sa "Dáko ste ticho čo sa vám stalo!" povedal Szayel "Čo tu zase chcete" povedal Renji a začal sa na plné hrdlo rehotať. Ja som absolútne nechápala o čo tu ide. A zrazu sa rozosmiala celá trieda okrem mňa. "Mali ste sa vidieť ako ste sa tvárili keď sme boli tak ticho!" povedal Ikkaku a od smiechu si držal brucho a váľal sa na zemi. Myslim že som nebola jediná kto tu nič nechápe všetci s béčka mali vypúlené oči a divili sa či im niečo neni. "Dobre teda môžem sa ťa na niečo Bibi?" povedal Starkk. Pozrela som sa na neho. Čo asi chce? Hovorila som si v duchu. "Ano?" povedala som. "Chodíš s niekim?" opýtal sa ma. Udivene som sa pozrela na neho a a vtom ma šoklo. V tú chvíľu prišiel do triedy Toushiro. Postavila som sa a sledovala som ho ako preletel cez triedu a zastavil sa až pri mne. Postavil sa predo mňa tvárou k Starkkovi. "Aha tak myslím že už si asi zadaná. Ale inak Toushiro nemá srdce a je to chudák!" Ponižoval ho ďalej Starkk. "On má srdce!" vykríkla som spoza Toushira a tým som sa aj strápnila pred celou triedou ale bolo my to jedno pretože Toushira mám radšej než kohokoľvek na svete. Toushiro sa na mňa pozrel a usmial sa. V tom som sa na neho tiež usmiala. "Bibi poď so mnou ukážem ti niečo." Povedal Starkk. Ale ja som sa od Toushira ani nehla. Vtom ma Starkk chytil za ruku a potiahol ma od Toushira ale Toushiro mu chytil ruku ktorou ma ťahal. "Pusti ju hneď!" Povedal Toushiro. Vtom ma Starkk pustil a snažil sa ho udrieť ale Toushiro sa bráni a snažil sa mu to vrátiť. Potom Nnoitra chytil Kikio. "Ty pôjdeš so mnou kráska!" Povedal ale Kikio mu hneď vypálila facku a jemu sa hlava otočila o 180 stupňov doprava. "Teba a tie tvoje mastné vlasy nechcem už v našej triede ani vidieť!" Zvrieskla na neho a ďalej ho fackovala až sa za nimi prášilo. "Orihime nepôjdeš so mnou do parku?" opýtal sa ružovovlasý Szayel. "Ona nikam nepôjde!" Na moje prekvapenie zvrieskol Grimmjow. Prišiel ku Szayel a hneď mu jednu vrazil. "Ty debil rozbil si my okuliare!" Povedal Szayel akoby sa išiel rozrevať. "Tak nechajte naše baby na pokoji!" Znova vrieskal Grimmjow. A musím povedať že bol poriadne nasratý. "Ichigo a čo ty?" opýtala sa tento krát Harribel. Bolo to divné a všetci zmĺkli. "Čo máš zase v pláne Harribel?" Opýtala sa Rukia. "ty sa do toho nepleť!" zvrieskla Harribel a dala jej pesťou do nosa. "Tebe už načisto preskočilo!" Kričal Ichigo "Rukiu nechaj na pokoji!" Znova na ňu ziapal Ichigo. Rukia sa len udivene prizerala ako sa tí dvaja mlátia ale ona ležala na zemi akoby ostatných vôbec nevnímala. Keď sa Harribel konečne vyčerpala a nemohla sa zodvihnúť zo zeme Ichigo zobral Rukiu na ruky a ako nevestu ju odniesol k zdravotnej sestre. Béčkari sa potom konečne spratali z našej triedy. Ale ešte pred tým do triedy prišiel riaditeľ. "Čo to tu má znamenať prečo robíte zase taký vreskot." Udivene sa pozrel na pár žiakov ktorí bez hybne ležali na zemi. "Ihneď do riaditeľni!" Ziapal riaditeľ na plné hrdlo dokonca aj začal kašľať. Všetci sme sa pobrali do riaditeľni. "Dve bitky v tej istej triede za dva dni to som ešte nezažil, to som ešte nezažil." Kričal riaditeľ a už vyzeral ako paradajka. "Všetci ste 2 mesiace po škole!" povedal. Potom sme bez slova odišli.
 

1 člověk ohodnotil tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama