.

Ochiba

29. srpna 2012 v 16:50 | Kikio |  Jednorázovky
Konnichiwa!To ste sa zľakli čo? :D že ma tu vidíte :D.No od Danyly som odišla asi pred dvomi dňami,bože je mi za ňou sakra smutno a teraz ešte musela íst niekde k tete.O dva dni by sa mala vrátiť a pokračovať so ZO (Zakázané Ovocie) a DR (Dobrovoľný Rukojemník),takže sa máte na čo tešiť.Teraz vám svet okorením trochu svojou tvorbou.Menšia jednorázovka, dosť emotívna,dúfam že sa bude páčiť ;).

Spomienky, môžu byť to jediné čo vám zostane.
Neváhajte, nepremýšľate, jednoducho urobte to čo vám srdce káže.
Rozum vás zradí, verte mi.
Keby nebolo toľko citu a lásky medzi mnou a tebou,
boli by sme obaja stratení.

Pred očami sa mi mihol asi už tisíci žltý list. Pomalým, elegantným a predsa hravým tancom vetra dopadol na chodník medzi ďalšie. Otočila som sa. Sedela som na drevenej lavičke v parku pri veľkom dube. Z jeho koruny vietor unášal ďalšie a ďalšie farebné kúsky lístia a hral sa s nimi. Bola jeseň. Zadul ďalší zo silných vetrov, z pleca mi nadvihoval červené vlasy ktoré som mala vždy prirodzene rovné. Aj dnes, keď je mimoriadne vlhko, celý deň sa mračí na búrku. Čierny kabát ktorý mi siahal do poly stehien som si snažila potiahnuť nižšie ,ale nešlo to. Kúsok stehien nad kolenami a kolená som mala nechránené žiadnym kúskom oblečenia pretože moje čierne kožené čižmy siahali len pod kolená. Striasla som sa, prešiel mnou chlad. No nie taký krutý a bodavý aký som cítila v srdci.
Opäť spomínam, prečo? Je mi to treba? Znovu a znovu sa trápiť? Možno keby sa niečo vtedy stalo inak, kde by som bola? Bola by som s ním? Dosť.
Som tu, tu v Londýne. Som na mieste o ktorom som snívala od útleho detstva, že tu raz budem žiť a stalo sa. Tak prečo sa trápiť? Niekedy je život až príliš rozmanitý a vy si neviete vybrať, ale musíte, až kým nestratíte ostatné možnosti.Až vtedy si uvedomíte ,že ste si vybrali zle. Alebo možno nie. Možno to bol váš osud zamilovať sa ,bláznivo a vrúcne. No osud vám to nedoprial, možno máte v živote dokázať niečo veľké a láska by vám len bránila. Stačí.
Za zemi sa objavili prvé kvapky dažďa, zem a kamenný chodník začali nasiakaváť studené kvapky dažďa, no ja som sa ani nehla. Husto sa rozpršalo no na mňa dopadlo sotva pár kvapiek pretože ma chránila koruna vysokého dubu. Dážď som mala rada, dokázala som si ňom triezvo uvažovať, voľne dýchať a usmievať sa. Pripomínal mi staré časy keď som spoločne so svojou sestrou ako malé dievčatká tancovali vo veľkým gumákoch v daždi a skákali do kaluží, bolo nám tak dobre, život bol vtedy jednoduchý, všetko bolo iné a ja som verila v spravodlivosť a dobro, ktoré sa za tie roky potichu vytratili. Netuším ako dlho som tu sedela, ale bolo mi dobre, nič ma netrápilo, vlastne trápilo ale dážď akoby zo mňa jeho tiahnu zmýval a ja som sa cítila konečne slobodná, no nie šťastná.
Ťažké kroky ktoré doprevádzal šum dažďa sa blížili. Nevenovala som im pozornosť. Načo. Som predsa v hlavnom meste Spojeného kráľovstva, je smiešne si myslieť že za takéhoto počasia popri mne neprejde ani noha. Schúlila som sa ešte viac a červené rovné vlasy mi padali ešte viac do tváre. Presne o to mi šlo, byť nenápadná. Aj keď moje ohnivé vlasy akoby nesúhlasili.
Bola to určite ona. Tisíce prázdnych nocí sa mi zdalo o jej ohnivých vlasoch a modrých očiach. Akoby to bola hračka prírody. Bilo sa v nej neskrotné more a hrejivý oheň. Bola neskutočná, bola jedinečná. Netuším koľko času odvtedy uplynulo, koľko je to mesiacov od nášho posledného rozhovoru, čo som jej zamatový hlas naposledy počul, ako sa jej oči napĺňali slzami a tvár vraštila bolesťou. Prečo vlastne?
Sám neviem. Možno nám Boh nedoprial aby sme boli spolu. Boli sme príliš odlišní. Alebo si to nahováram? Ja som ju predsa miloval! Stále milujem, bez ohľadu na všetko a všetkých.
Sedela sama, jej líca naberali ružovkastý odtieň, červené pery si tisla k sebe a modré oči s dlhými čiernymi mihalnicami upierala na mokrú zem pred sebou. Nezaregistrovala že som tu, alebo kto som. Čierna kožená bunda, tmavé rifle okolo ktorých bol vybíjaný čierny opasok a z neho sa spúšatli dve reťaze. Ruky som mal vo vreckách a na hlave kapucňu. Bol som jej cudzí, moje oblečenie jej nedávalo impulz že som to ja, v tejto dobe každý piaty mladý chalan vyznáva tento štýl. A prečo nie? Sme predsa v 21.storočí alebo aspoň v Európe.
Na tento deň som čakal dlho, predstavoval som si ako bude vypadať, ako sa bude tváriť keď ma uvidí. Jej už aj tak dlhé vlasy boli ešte dlhšie, tvár ešte krajšia, no neuniklo mi, že je lícne kosti vyčnievajú viac ako predtým. Schudla. Musela byť vystresovaná alebo nespávala. Nemala dôvod znižovať svoju telesnú hmotnosť. Bola štíhla, dlhé nohy, úzky driek, pekné ženské krivky. Nechápal som. Zastavil som, len kúsok od jej lavičky, konečne zaregistrovala že je niekto v jej blízkosti. Pozrela sa na mňa. Opäť som sa začal topiť v jej modrých očiach, mal som pocit akoby ma hodili do mora a akoby som pred tým nikdy nevedel plávať, nechal som sa viesť vlnami a unášať do neznáma.
Kroky utíchli. Celkom blízko mňa. Zvedavosť mi nedala. Bol to jeho zámer alebo hlúpa náhoda, že práve pri mojej lavičke zastavil? Otočila som sa. Oči sa mi iste rozšírili údivom a prekvapením. Prvé čo ma na ňom upútalo boli oči, čokoládové oči. Naše pohľady sa stretli .
"Nie.,, Vydýchla som ticho, takmer nečujne a hlavne udivene. To nemôže byť on! Som paranoidná. Zdvihol ruky ku svojej kapucni a jemne sa dotkol jej vrchu, jeden rýchly pohyb a kapucňa padla dolu. Jeho blonďavé vlasy ktoré mal vyčesané do kohúta mu kontrastovali s nafarbenou tmavou ofinou ktorá mu prekrývala jedno z čokoládových očí. Onemela som. Biela šatka ktorá mu zakrývala časť tváre od koreňa nosa a jej koniec sa strácal niekde pri dekolte ktorý mal zahalený čiernym oblečením. V očiach mal bolesť, presne takú istú ako keď sme sa videli naposledy. Jeho pohľad hovoril nájsť a opäť stratiť. Zmenil ho. Stratiť ale opäť nájsť a už nikdy nepustiť. Cítila som to chvenie v žalúdku, celé telo sa mi začalo ohrievať búriacou sa krvou v žilách a rýchlo bijúcom srdcom ako o život. Musím vypadnúť.
Rýchlo som sa zdvihla z lavičky, dážď ktorý mi udieral do tváre som si nevšímala, zhabla som kabelku a pripravená utiecť som sa mu otočila chrbtom. Akoby ma zabolelo že naše oči už nie sú vo vzájomnom pohľade, akoby kus zo mňa odtrhli, kus niečoho čo má byť spojené. Chcela som sa rozbehnúť.
Chytil ma za ruku.
Všetko sa zbehlo tak rýchlo. Než stihla spadnúť ďalšia kvapka dažďa, než stihol vietor znovu odviať kus lístia, než som si uvedomila čo sa vlastne stalo, jeho dotyk bol taký omamujúci ,ako droga, od ktorej ste si dlhý čas odvykali, no zrazu sa k vám dostala a vy ste si ju opäť dali, podľahli ste.
Držal ma za moju premrznutú ruku, jeho bola teplá, hrejivá a silná. Potiahol ju k sebe a ja som sa mu otočila pod nátlakom sily tvárou v tvár, dokonca som skončila nalepená na jeho tele. Bol odo mňa vyšší , nie o veľa ale bol. Zastavil sa mi dych a srdce mi vynechalo úder. Znervóznela som, ako vždy keď bol pri mne. Prerušil napätie ktoré nás oboch ubíjalo. Voľnou rukou si siahol na vrch šatky a rýchlim pohybom ju strhol. Omráčil ma ešte viac. Pod šatkou totiž nemal žiadnu druhú na tenko poskladanú šatku ako obvykle, nič, konečne mi ukázal jeho dokonalú tvár kompletne. Nos, ktorý celý čas starostlivo ukrýval bol nádherný, ako každá črta jeho tváre. Bol ešte dokonalejší akého si ho pamätám. Toto je sen.
Bol to iba okamih no mne to pripadalo ako večnosť, palcom a ukazovákom jemne uchopil moju bradu a trochu ju podvihol. Nebránila som sa. Naše pery sa spojili. Zatvorila som oči. Začali vo mne vybuchovať všetky hormóny, búrila sa mi krv, miešala sa vo mne explózia slasti, zmyselnosti, chtíču a nádeje. Bola som očarená a konečne šťastná. Bol to ako odopieranie si toho najväčšieho pôžitku, najväčšej neresti a hriechu, ktorý však stál zato. A vždy bude stáť. Nečakal, pridal aj jazyk, spolupracovala som, bolo to nádherné. Bozkávali sme sa už miliónkrát a vždy to bol nepreskúmaný, dosial nezažitý zážitok ktorého ste sa nemohli nabažiť. Ruky som mu položila na silné plecia a on svoje položil na moje boky. Čo to dopekla robím?!?
Bozk som prerušila a odtiahla sa od neho ,nemohla som sa mu pozrieť do očí ,no aj tak som presne vedela ako sa tvári, prekvapene. Premohla som sa a pozrela sa do nich, prekvapil ma. Videla som v nich aj niečo iné, sklamanie?
"Chýbaš mi.,, Prehovoril. Akoby mnou prešiel elektrický prúd, jeho hlas bol taký mužný a krásny. Prinútila som sa odpovedať.
"Vieš, že sa to nedá zmeniť.,, Klamala som samú seba, začali ma páliť slzy v očiach, dočerta! Nebudem tu zase za slabocha, sľúbila som si že už nebudem kvôli nemu plakať! Už stačilo, toľko preplakaných nocí a dní...už nemám silu.
"Prečo nie?,, Pokračoval. Jeho hlas mi znel ako rajská hudba.
"Už som ti to raz povedala.,, Zašepkala som. No super, už to zas na mňa prišlo.
"Netráp seba ani mňa, neubližuj niečomu čo si to nezaslúži.,,
"Naša láska dávno pominula.,, Toto som si neverila ani sama ,nie ešte aby mi to uveril on.
"Nikdy nepominie.,, Pritisol si ma k sebe, tentokrát som sa vzpierala. Na lícach sa mi zaligotali prvé slzy. Ako náhrada za dážď, ktorý prestal pršať.
"Prosím, ja už nechcem trpieť.,, Šepla som zúfalo.
"Ani ja.,, Povedal zlomene. Zlomila som ho, osobu ktorú najviac na svete milujem a takto jej ubližujem. Bolo mi zo seba zle. Hovorte si čo chcete, ale ja vidím riešenie iba odchodom, ako vtedy.
"Nechcem ti ubližovať.,, Plakala som a pevne zvierala prstami jeho čiernu bundu.
"Ubližuješ mi tým, že odo mňa utekáš.,, Povedal tichým hlasom, ten prelom som stále cítila. Žeby aj jeho už chytala beznádej? Vylúčené. Ale naozaj utekám? A prečo vlastne?
"Si slávny a ja len dievča s plnou hlavou snov, to nejde k sebe ,len by som ti ničila kariéru.,, Napadli ma možné alternatývi prečo sa takto správam, toto je smiešne, veď ja sama neviem!
"Prosím ťa, nikdy som si nemusel vyberať medzi tebou a kariérou a nikdy si vyberať ani nebudem, nedokážem žiť bez oboch.,, Akoby zohrieval chlad v mojom srdci, každé jeho slovo bol ako slnečný lúč ktorý zohrieval ľadovec ktorý som v sebe nosila, kedysi to bolo srdce, no dnes som si už nie istá.
Prepukli vo mne všetky emócie, opäť. Pevne ma objal. Tíšil môj horká plač, akoby sa ním vyplavovalo všetko utrpenie a bolesť ktorú som v sebe dusila.
"Ideme?,, Opýtal sa ma a pousmial sa. Neviem ako so vypadala ale dúfam že nie veľmi komicky, špirála bola vode odolná a make-up nenosím pretože mám výnimočne dobrú pleť, ale oči som mala iste sčervenané.
"A kam?,, Opýtala som sa zvedavo. Presne ako pred pár mesiacmi. Toľko sme sa smiali, ľúbili, milovali, rozprávali sa. Všetko mi to prišlo také nedávne, akoby len včera.
"Domov.,, Vtisol mi bozk na čelo a ja som sa usmiala. "Rada.,,

Život je príliš rozmanitý aby ste si vybrali iba jednu cestu,
zvoľte si dve, alebo tri, koľko len chcete.
Ale verte mi, lásku nikdy nevynechajte, pretože potom
stratia všetky ostatné cesty zmysel.
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 Lůca Lůca | Web | 29. srpna 2012 v 18:10 | Reagovat

Nádherná jednorázovka <3 Nemám slov fakt úžasný, ach ten Reita :D

2 Lucy / L. Lucy / L. | Web | 29. srpna 2012 v 20:26 | Reagovat

O__o riadne krááásne ^^*tlieska*

3 BlackShine BlackShine | Web | 29. srpna 2012 v 21:39 | Reagovat

tak to je bezva ;)!! hned si vás jdu přidat do seznamu :P:D

4 Loraiine Loraiine | Web | 29. srpna 2012 v 22:21 | Reagovat

Na to že to je jednorázovka opravdu pěkná :)

5 Lost Bloody Rose Lost Bloody Rose | E-mail | Web | 30. srpna 2012 v 11:29 | Reagovat

Dokonalý!!!!!! Přečetla sem všechny povídky jedním dechem (i Zakázané Ovoce) Je to dokonalý!!!! :)

6 Shandris Shandris | Web | 30. srpna 2012 v 15:24 | Reagovat

krásna jednorazovka :)) aj ta veta na konci s tými cestami^^ naozaj sa ti to vydarilo

7 Danyla Danyla | Web | 30. srpna 2012 v 21:18 | Reagovat

Také dojímavé..... Tvoje poviedky milujem..... Prečo mi robíš napriek znovu som si spomenula na to čo som stratila a strašne mi to chýba :'( Gommen

8 Klarinqa Klarinqa | E-mail | Web | 30. srpna 2012 v 21:46 | Reagovat

Joo mě by se taky stýskalo :DD Oooo jednorázovka! Právě to jsme potřebovala!! Červené a ještě přirozeně rovné vlasy! To chci taky :)) No s červenejma vlasama být nenápadná.. to asi musá být těžký T_T No mě osobně se "šampónci" nějak nezamlouvají, ale tenhle se zdá extrémním romantikem! *brečí* to je dojemný.. objímací část a všechno! Úžasnýý!! Domů.. to zní tak nostalgicky tak.. tak .. přesně ae to tam hodí! :)

9 Lucy / L. Lucy / L. | Web | 31. srpna 2012 v 10:32 | Reagovat

Jojo 4Minut eti doporučujem :)) :D oní sú dobré :D

10 Rukia & Rangiku Rukia & Rangiku | E-mail | Web | 3. září 2012 v 14:38 | Reagovat

Rukia: nádherná jednorázovka :-) a tie odseky na začiatku a na konci, no proste úžasné :-)

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama